Ide o ponuku pre tých, ktorí si chcú už teraz obzrieť, čo sa podarilo postaviť v rámci trasy Velo Dunajec zo Zakopaného do Wietrzychowíc (kde sa spája s Vislanskou cyklotrasou). Väčšina tohto chodníka je vhodná dokonca aj pre cestné bicykle, okrem úseku cez slovenskú časť Pieninskej cesty kaňonom Dunajca, ktorú „cestne“ odporúčame obísť cez Lesnicu a Veľký Lipník do Červeného Kláštora. Po celom zvyšku tejto trasy je pod kolesami prakticky všade asfalt/spevnený povrch, pretože štrkovo-spevnený povrch je iba v Zgłobiciach (200 m) a v Białom Dunajci (800 m). Stupeň náročnosti: stredná (kvôli obchádzkam, ktoré prebiehajú po cestách s veľkou premávkou/prevýšením) Trasa zo 47 % prebieha po cestách oddelených od automobilovej premávky. Poznámky k trase: Na trase sa nachádza niekoľko krátkych, ale strmých stúpaní (Falsztyn, Brzyna, Dąbrowa, Rożnów, Habalina) a niekoľko kamenisto-poľných úsekov: • (800 m) udusená poľná cesta v Białom Dunajci. • (10 km) slovenská časť Pieninskej cesty kaňonom Dunajca, ktorú možno „cestne“ obísť cez Lesnicu a Veľký Lipník do Červeného Kláštora, stúpanie a zjazd do sedla s fantastickými výhľadmi. • (200 m) kamenistý úsek stúpania pri Habaline • (3 km ) poľná cesta Szczepanowice- Zgłobice Trasa obchádza po bežných cestách nasledujúce úseky, ktoré sa nachádzajú vo výstavbe alebo sú ešte len vo fáze koncepcie/plánu: • Krościenko-Tylmanowa (4,5 km) • Tylmanowa-Zabrzeż (2,5 km) • Gołkowice-Mostki (1,5 km) • Wielogłowy-Piaski Dróżków (30 km) • Wróblowice-Ostrów (25 km) Maximálna výška je: 836 m n. m. Najnižší bod na trase sa nachádza vo výške: 176 m n. m. Trasa prebieha nasledujúcimi chránenými územiami: Chránené krajinné oblasti: Ciężkowicko – Rożnowská chránená krajinná oblasť Národné parky: Pienińský NP Natura 2000: Údolie Białky, Podkowce W Szczawnicy, Niedzica, Dolný Dunajec, Horný Dunajec, Stredný Dunajec s prítokmi, Oravsko-Nowotargské rašeliniská, Pieniny 16 % trasy prebieha lesom. Turistické atrakcie: Lavička Podhalańského týždenníka, Dom hore nohami, Múzeum medvedíkov Misioland, Krupówki, Múzeum Jana Kasprowicza, Regionálna komora, Jánošíkov skok, Vstupný pavilón v Sromowciach Wyżných – Kątach, splavovanie kaňonu Dunajca, Szopczańská roklina, Spiska Kraina, Vstupný pavilón v Szczawnici, salaš „U Jasia“, hrad Dunajec, kaplnka sv. Kunegundy, hrad Czorsztyn, ABlandia, prameň Ziemroźka, Dębno – drevené kostoly južného Malopoľska, dvorec v Łopusznej, Tischnerówka, Podhalanské múzeum Czesława Pajerského, Studňa sv. Floriána, Starý Sącz – historické mestské jadro spoločne s kláštorom klarisiek, Múzeum kňaza Józefa Tischnera, Regionálne múzeum Seweryna Udzieli, Galéria Marie Ritter v Nowom Sączi, Gotický dom okresné múzeum v Nowom Sączi, zrúcanina kráľovského hradu v Nowom Sączi, Dolný hrad.

Tatry sú tu zobrazené ako homogénny masív formovaný rôznymi geologickými procesmi, rovnaký na oboch stranách poľsko-slovenskej hranice. Vzdelávacie tabule v troch jazykoch: poľštine, slovenčine, angličtine a v Braillovom písme, vám umožnia rozšíriť svoje vedomosti o geológii Tatier. Osoby na invalidných vozíkoch môžu využiť cestu okolo lapidária a pozrieť si hory v skratke. Pre potreby nevidiacich a zrakovo postihnutých bola pripravená plastová mapa Tatier s popisom v Braillovom písme. Vozičkárov Tatranský národný park pozýva na cestu okolo lapidária a na prehliadku hôr v skratke. Pre potreby nevidiacich a zrakovo postihnutých bola pripravená plastová mapa Tatier s popisom v Braillovom písme. Tatranský národný park organizuje v lapidáriu vo vybraných termínoch aj workshopy. Nezvyčajnou vedeckou pomôckou je tatranský model z autentických tatranských skál, ktorý uľahčuje získavanie poznatkov. Geológia môže byť nielen zaujímavá, ale aj prekvapujúca – účastníci prednášok sa, okrem iného, naučia, že dinosaury kedysi chodili po súčasných tatranských skalách a obyčajný, nenápadný kameň ležiaci pri našich nohách môže byť starý 100 alebo 300 miliónov rokov!

Kaštieľ v Łopusznej postavil Romuald Lisicki, barský konfederát, na konci 18. storočia a v správe ho mali Tetmajerovcov. Dnes je kaštieľ a priľahlé budovy v správe Tatranského múzea v Zakopanom, ktoré tu zriadilo expozície múzea. Hlavnou budovou je typický šľachtický vidiecky kaštieľ – pokrytý šindľovou strechou, so stĺpovou verandou a barokovou fasádou. V zrekonštruovanom kaštieli môžete vidieť nielen starostlivo vybraný vkusný nábytok a zariadenia z devätnásteho storočia, ale aj plne vybavenú kuchyňu, ktorá vôbec nie je taká veľká. Vedľa kaštieľa sa nachádza drevená chata, ktorá sem bola prenesená z dediny. V roku 1887 ju postavil Jan Klamerus „Sowa“, o čom svedčí nápis na borovici vo veľkej miestnosti.  Dom Klamerusovcov je vyzdobený najmä exponátmi zakúpenými v obci. Dom sa skladá z niekoľkých dobre vybavených izieb: siene, kuchyne s názvom izbová, „veľkej miestnosti“ a úžitkovej miestnosti: podkrovia a komory, postavenej v zadnej časti domu.

Zo siene slúžiacej ako miesto na skladovanie každodenných predmetov: riadu, malého hospodárskeho a poľnohospodárskeho vybavenia – prechádzame do izbičky. Jej vybavenie je skromné; lavica v blízkosti sporáka bola použitá na umiestnenie kuchynského riadu a stienka medzi sporákom a protiľahlou stenou sa používala na zavesenie oblečenia. Riad a malé kuchynské predmety boli uložené v otvorenej skrinke, nazývanej polica. Rovnako ako v mnohých domoch, môžeme tu riad jedlá z rôznych období: od najstarších, drevených, hlinených a liatinových až po masovo vyrábané kovové smaltované nádoby, ako aj výrobky z majoliky.